Zázraky na počkanie, nemožné do troch mesiacov - ŠH na Bôriku.

Keď sme na konci augusta tohto roka (presne 22.08.2014, ľavá časť fotografie) prvýkrát vstúpili do roky uzatvorenej žilinskej ŠH na Bôriku, viacerým stislo srdce nostalgiou na dávne hviezdne časy, mnohé športové a kultúrne zážitky. Pri uvedomení si neutešeného vzhľadu si viacerí, aj veľkí optimisti, pomyselne klepali na čelo. Jeden z nich ma zobral bokom, aby nezobral nádej ostatným, a povedal pamätnú vetu – „toto nedáme“. Zdanlivo nemožné sa vďaka neuveriteľnému príbehu zhmotnilo do úžasného výsledku (9.11.2014, pravá časť fotografie). Po ťažkom pôrode má dnes to naše dieťatko konečne meno.

Nie všetky zážitky z neopakovateľného času je možné vtesnať do pár viet, alebo nájsť vhodné slová, ktoré by dokázali zachytiť pocity uspokojenia, driny, odriekanie, radosti, mozoľov, ... . Ale o pár momentov sa pokúsim.

Niekto tam hore nás má rád a celé to organizoval – keď sa obhliadnem späť na celý kolobeh príbehov, náhod, zdanlivo nesúvisiacich udalostí, nedá mi inak. Akoby z ničoho sa objavili ľudia, ktorých som mnohých nikdy pred tým nevidel, pomohli a opäť sa stratili v tme končiaceho dňa. Často bez slova, ale s viditeľným prínosom. Objavili sa práve vtedy, keď sme ich najviac potrebovali. A nie raz, ani dvakrát, ale vždy v momente keď by to bez nich nešlo. Tak isto to bolo aj s potrebnou technikou, náradím, vybavením. S úžasom som si uvedomoval, koľkých futsalových, florbalových alebo hokejbalových „protihráčov“ poznám zo žirafa líg a tí, robia v práve „potrebných“ firmách so želaným sortimentom. O to viac, že mali ochotu pomôcť a nájsť každý priestor kde by bolo možné vyjsť v ústrety.

Niekto tam doma nás má rád – neraz bolo náročnejšia ako samotná drina, vysvetliť tým doma, rodinám, polovičkám, priateľom, priateľkám, že nie sme tam kde by chceli ale tam, kde nás to zapálilo zvláštnym spôsobom, ktorý nás hnal ďalej. Vznikali neuveriteľne úsmevné situácie. V krátkosti to zhrniem do pár slov – viacerí máte náročný voľnočasový režim pod starostlivým „dohľadom“. Pozdravujem týmto všetky netrpezlivé polovičky.

Niekto nás má rad – inak by sme to nerobili. Hráme tímové športy a to čo urobíme, pripravíme, postavíme, opravíme robíme nie pre seba ale hlavne pre tých ostatných. Nielen spoluhráčov ale aj súperov a možno úplne cudzích ľudí, ktorí si s radosťou zahrajú tam, kde ste naplno, dobrovoľne, bez nároku na odmenu prešli dlhú a náročnú cestu. Robili sme to preto, aby sme sa tam cítili dobre nielen my ale aj všetci ostatní. S malým očakávaním, že to niekto ocení zážitkom, zápasovou emóciou, poďakovaním na Facebooku, ... . Tak málo vyváži to všetko úsilie, ktoré to neraz stálo.

Nechápem, nechápem, nechápem - že niekto vstáva v sobotu o 04.00 hod. ráno, ide na montáž do Bratislavy, Šamorína, Zlatých Moraviec a ponáhľa sa len preto, aby bol čím skôr v hale a pomohol s finišujúcimi prácami, na ktorých „ťahá“ cez noc do ďalšieho dňa. Nechápem, keď niekto obetuje pravidelný futsal, hokej, florbal, pivo, ... a namiesto toho zatĺka klince, maľuje, zametá pavučiny. Nechápem, že niekto príde pomôcť aspoň na chvíľku, lebo následne uteká na nočnú. Nechápem každého z vás, keď ste si organizovali deň, čas, prácu, školu, rodinu, záujmy, koníčky, tak aby ste mohli priložiť ruku k spoločnému dielu. Nechápem takých, ktorí prídu z práce na druhú smenu a v noci cestujú domov, mimo Žilinu. V dnešnej dobe úplne vzácne, neopakovateľné, zážitok, úžasné poznanie. Jednoducho ste blázni :-) .

Ďakujem – dievčatám za pravidelné občerstvenie a spoluprácu, všetkým dobrovoľníkom za nadšenie a nezištné nasadenie, mnohým firmám za techniku, materiál, radu, pomoc a majiteľovi haly za zabezpečenie potrebného. Hádam som na nikoho z 50 či 60 člennej skupiny nadšencov nezabudol.

Dámy a páni, bolo mi neopísateľným potešením vás poznať, kľačať na rovnakých doskách, ktoré znamenajú svet toho čo máme radi – kolektívneho športu. Bez vás by sme staručkej korytnačke nevykúzlili opäť aspoň malý úsmev. Nemám slov.

P.S.: na budúci týždeň pripravujeme spoločný brigádno-športový večer. Keď, ako inak, trošku porobíme, čosi zhltneme a do lopty kopneme. Teším sa na vás.

Musíš byť prihlásený aby si mohol doporučiť tento obsah.