Michal Dubovec: ďakujem Bohu za to, že mi umožnil byť ešte tu medzi vami

Nielen v žilinskej hokejbalovej rodine sa nenájde osoba, ktorá by nepoznala Miša Dubovca. Bývalý extraligový hokejbalový hráč, strieborný z MS U20 2008, alebo aj bývalý florbalový extraligista, v širšej reprezentačnej nominácii v kategórii U19, ..., dnes oslavuje 25 rokov (*26.11.1988). Nejeden z čitateľov si však povzdychne, že „Dubáčik si po ťažkej nehode z 8.1.2013, môže aj januárový deň pripomínať ako ten, keď sa druhýkrát „narodil“. Následky nezavinenej zrážky autobusu, ktorý riadil v ten utorkový podvečer, s posypovým vozidlom správcu ciest, si lieči dnes a ešte aj nejaký čas bude. O „čerstvo“ 25-ročnom „Dubákovi“ a o jeho veľkej škole života si prečítate v nasledujúcich riadkoch.

Otázky (4)

1. kcepec (autor rozhovoru). ID: 143. Pridaná 26.11.2013 20:32.
   1. Ako sa dnes, desať mesiacov po nehode, cítiš?

   Michal Dubovec: Bolo to ťažké obdobie pre mňa samého, ale hlavne pre rodinu najbližších a moju Dášku. Vraj nejedna slzička za mnou padla ale vďaka, že to dopadlo ako dopadlo a dnes som mohol osláviť 25 narodeniny (aj keď nie tak ako po minulé roky).

2. kcepec (autor rozhovoru). ID: 144. Pridaná 26.11.2013 20:33.
   2. Nielen Tvoji príbuzní a blízki ťažko prežívali náročné zotavovanie sa, ale aj mnoho ďalších, známych aj neznámych Ti úprimne držalo palce?

   Michal Dubovec: Už som sa neraz poďakoval aj verejne, ale spravím to aj teraz - ďakujem ľuďom čo pri mne stáli, ľuďom čo na mňa mysleli, tým čo za mňa nejakú tú modlitbičku vyriekli. Ďakujem mojim bratom, ktorí na mňa mysleli a držali mi palce. Menovite aj mojim dvom „frajerkám“ HULOVI (Martin Hulín, poznámka autora) a CALEXOVI (Tomáš Mráz, poznámka autora), pretože takých kamarátov má naozaj málokto. Mojej rodine, ďakujem mojej Dáške za to, že ostala pri mne stáť aj keď to bolo ťažké a potom ešte ťažšie, ale hlavne jedno veľké ĎAKUJEM patrí mojim rodičom, ktorí mi do dnešného dňa umožnili také podmienky rekonvalescencie, ako by mal málokto, či už finančne, psychicky ale aj ľudsky! Človek až v takejto situácii pochopí, že je šťastný pre to, akých ľudí má vôkol seba!

3. kcepec (autor rozhovoru). ID: 145. Pridaná 26.11.2013 20:33.
   3. Čo Ťa ako prvé napadne, čo by najlepšie vystihlo ostatných desať mesiacov?

   Michal Dubovec: Čo ma prvé napadne? Nič konkrétne, ak mám pravdu povedať. Ušlo to ako voda, akoby som sa včera poslednýkrát osprchoval v šatni a rozlúčil sa na hokejbalku. Žiaľ, pravda je krutá. Uplynul takmer rok od toho ako som poslednýkrát mohol pobehnúť, zakľučkovať, ponadávať:-), ... . Myslím, že som si prežil (a ešte prežívam) veľkú školu života, ktorý sa s nami zahrá kedy chce a ako chce.

4. kcepec (autor rozhovoru). ID: 146. Pridaná 26.11.2013 20:33.
   4. Šport bol neoddeliteľnou súčasťou Tvojej osobnosti. Nedá sa preto neopýtať, kedy sa budeš môcť vrátiť na ihriská?

   Michal Dubovec: Nebudem rozpisovať čo všetko mi je, čo všetko mi ostalo, čo budem robiť, kedy začnem hrať, či začnem hrať, ... pretože to sám neviem. Proste ďakujem Bohu za to, že mi umožnil byť ešte tu medzi vami, super ľuďmi.

Musíš byť prihlásený aby si mohol doporučiť tento obsah.

Zatiaľ tu nie je žiadna diskusia.