WCH2011: R. Kašša: „Nerád by som odchádzal so sklonenou hlavou“.

WCH2011: R. Kašša: „Nerád by som odchádzal so sklonenou hlavou“.

Bude mať reprezentačná rozlúčka Róberta Kaššu medailový lesk?


Róbert Kašša absolvoval šesť majstrovstiev sveta, z ktorých má poltucet medailí. Žilinčan a v uplynulej extraligovej sezóne útočník majstrovských Nitrianskych Rytierov sa pripravuje na svoj siedmy svetový šampionát.  


Ktorý šampionát bol najkrajší?

To je ťažko povedať. Každý mal niečo do seba, každý bol v niečom iný a každý má u mňa svoje miesto. Nezabudnuteľným šampionátom bol môj prvý v roku 1998 v Litoměřiciach, na ktorý som išiel ako náhradník. Hneď v úvodnom zápase som dostal šancu a využil som ju stopercentne. Celkovo som strelil štyri góly. Prekonal som aj domáceho brankára majstrov sveta Salfického. To bol môj vstup do veľkého hokejbalu. Bol som nadšený. Vždy budem rád spomínať na MS v roku 1999, keď sme sa vo Zvolene stali majstrami sveta. Bol to nádherný šampionát, po prvý raz v histórii sme získali zlaté medaily. V roku 2001 v Toronte ma vyhlásili za najlepšieho útočníka šampionátu. Veľmi si vážim, že sa mi tejto pocty dostalo práve v kolíske hokejbalu. Získali sme bronz. V roku 2003 vo Švajčiarsku sme boli výborným kolektívom a tretie miesto sme obhájili. O dva roky neskôr v Pittsburghu sme hrali vo finále a stali sme sa vicemajstrami sveta. Bolo zážitkom navštíviť Spojené štáty. V roku 2007 v Nemecku som sa lúčil s reprezentačnou kariérou. Bol to zaujímavý šampionát. Vo štvrťfinále sme sa trápili s Portugalskom. V tomto dueli som dal dva góly a mal dve asistencie, čím som veľkou mierou pomohol tímu k postupu do semifinále.

Ktorý bol najťažší?

Konkurencia sa každým rokom zvyšuje. Ťažké to bolo vo Zvolene, kde sme síce vybojovali titul majstrov sveta, ale Čechov v semifinále a Kanadu vo finále sme zdolali až po veľkom boji. Dokonca Kanada bola vo finále lepšia, my sme mali viac športového šťastia a na nájazdy sme zvíťazili. V Toronte sa mi osobne veľmi dobre hralo. Niežeby tam boli ľahší súperi, ale mal som výbornú formu. To isté bolo vo Švajčiarsku. Ťažký bol turnaj v Nemecku, kde boli najvyrovnanejší súperi. Keby sme proti Portugalsku nemali šťastie, tak by sme vypadli a nedostali sa do zápasov o medaily.

Ktorý bol organizačne najlepšie zvládnutý?

Nedá sa na to jednoznačne odpovedať. Vo Švajčiarsku organizátori pripravili ešte pred štartom samotného turnaja sprievod reprezentačných tímov cez mesto, čo bolo pekné. Ale ani v Toronte, Pittsburghu, Sierre a Ratingene sa organizátorom nedá nič vytknúť. Po tých úvodných rokoch, keď bol hokejbal v plienkach, to malo už nádych veľkého športového podujatia.  

Ktorý vás osobne najviac bolel?

Všade sa niečo vyskytlo, ale asi v Nemecku, keď som na šampionát nastúpil s drobnými bolesťami členkov a kolien. Po každom zápase telo bolelo, ozývala sa v úvodzovkách hokejbalová staroba. V Toronte som zasa prišiel o zub.

Ktorý bol divácky najatraktívnejší?

Už na mojich prvých MS v roku 1998 v Litoměřiciach ma potešilo koľko bolo divákov. To bolo fantastické. Cítil som, že už nehráme niekde pred panelákom pred hŕstkou ľudí, ale pred x-tisíc divákmi. Českí priaznivci vytvorili svojim reprezentantom výbornú atmosféru. Slovenskí fanúšikovia sa o rok neskôr nenechali zahanbiť a vo Zvolene boli našim ďalším hráčom. Ľudia v hľadisku nám svojimi hlasivkami a povzbudzovaním pomohli vyhrať titul a za podporu im patrí veľká vďaka. V Severnej Amerike majú svoje „veľké“ športy a hokejbalové svetové šampionáty v Toronte i Pittsburghu neboli až tak divácky sledované.

Akú máte túžbu pred blížiacimi sa MS v Bratislave?      

Ťažko hovoriť o túžbe, tie mám skôr v osobnom a pracovnom živote. Tento šampionát považujem za svoju rozlúčku s reprezentačnou kariérou. Teraz už naozajstnú. MS v roku 2009 v Plzni som vynechal a skutočne som si myslel, že sa do veľkého hokejbalu už nevrátim. Ale mal som vydarenú sezónu, spoluhráči ma prehovárali a mám pocit, že ešte mám čo odovzdať reprezentácii. Želám si, aby sa mi na šampionáte vyhýbali zranenia či iné zdravotné problémy. Rád by som odohral dobrý turnaj a čo najlepšie reprezentoval Slovensko. Nerád by som sa rozlúčil so sklonenou hlavou a hanbou, ale s medailou. Najlepšie so zlatom. Mojim spoluhráčom, ktorí nezažili prvenstvo vo Zvolene, by som doprial ten euforický pocit byť majstrom sveta.


Doporučenia

Musíš byť prihlásený aby si mohol doporučiť tento obsah.


Diskusia (0)

Zatiaľ tu nie je žiadna diskusia.

Prihlás sa aby si mohol prispievať do diskusie.