Žirafáci: opäť sme futsalovými a florbalovými bezdomovcami.

Nasledujúce riadky nebudú príjemným čítaním. Sú zhrnutím toho najhlavnejšieho čo nás postretlo pri zabezpečovaní hracích plôch pre mestské ligové halové súťaže. Od roku 2004 sa boríme s katastrofálnou občianskou vybavenosťou pre šport v našom krajskom meste Žilina. Obhliadnutie sa za takmer dekádou, ktorá priniesla pády aj opätovné vstávania, úspechy aj neúspechy, výhry aj prehry, je sprevádzané zmesou rôznych pocitov postavených na neuveriteľných ťažkostiach, ktoré sme pri zmene zúfalého stavu museli prekonať. Dnes môžem, aspoň za seba povedať, že už by som prežitú kalváriu nepodstupoval nanovo, raz stačilo.

O pár dní uplynie 10 rokov, ktorého by sa dožilo, dnes už bývalé hokejbalové ihrisko v areáli CZŠ na Zaymusovej ulici. Niekde tam sa začala žirafácka budovateľská aktivita, na konci ktorej malo byť zlepšenie podmienok pre žilinský amatérsky šport. Či sa nám to podarilo alebo nie, posúďte Vy. Reálnym výsledkom je, že po peripetiách, o ktorých si prečítate, sme znova futsalovými a florbalovými nielen bezdomovcami, ale už aj vydedencami.

Športová hala na Bôriku (2005 – 2008)

K rozbehnutému hokejbalu pribudol v roku 2005 florbal aj futsal, postupne všetkých vekových kategórií. Náš dopyt po vhodných priestoroch výrazne narástol. Približne v tom čase sme prvýkrát vkročili do drevenej „korytnačky“ na Bôriku. Sklamanie z toho, akým macošským spôsobom sa k tomuto objektu správalo mesto si pamätám dodnes. Nielen nekomentovateľne zanedbané investície do údržby a opráv, ale aj zúfalé rozloženie hracích plôch. Keď hlavnú plochu obsadili volejbalisti alebo basketbalisti, nikto iný si popri nich nedokázal plnohodnotne zašportovať. Centrálna plocha totiž „zabila“ využitie plôch bočných. To všetko na ploche s rozlohou takmer 3 000 metrov štvorcových. Len pre ilustráciu, najväčšie rozmerové požiadavky majú zhodne florbal, futsal, hádzaná – 40 x 20 metrov (800 m2). Zvyšné halové športy majú podstatne menšie nároky. Na jar 2006 sme sa už v hale začínali udomácňovať, ale ešte nie podľa našich predstáv. Nekonečne kostnatý proces pri rezervácii termínov, šatní, zázemia, ... je čiastočným dôsledkom, prečo tento nenahraditeľný objekt skončil tak ako skončil. Meniť zaužívané procesy po 20 rokov fungovania/nefungovania bolo takmer nemožné. Prepáčte, kto nezažil nepochopí. Vo februári 2006 nám vtedajšie mestské zastupiteľstvo schválilo zámer na vykonanie hĺbkové technického, organizačného, ekonomického auditu, ktoré malo smerovať k úplnému prenajatiu objektu Žirafe, spolu s víziou jeho záchrany. Avšak, tesne pred podpisom zmluvy o správe ŠH vstúpil na radnicu „investor“. Jeho zámerom bolo odkúpenie ŠH vrátane všetkých pozemkov a vybudovanie obchodno-nákupného centra. Po našej/vašej občianskej kampani a výraznej medializácii (viac nájdete http://arena.zirafa.sk/) nakoniec, z nie úplne jasného zámeru, zišlo a reakcia vedenia mesta na seba nenechala dlho čakať. Napriek platnému rozhodnutia zastupiteľstva nebolo z nášho pripravovaného zmluvného vzťahu razom nič, lebo pribudla nezmyselná podmienka o preukázaní dostatočnej bonitnosti akéhokoľvek nájomcu - 30 mil. Sk,- . A tak sme zostali stále iba v pozícii nájomníka a borili sa s „bežnými“ prevádzkovými problémami – neplatnosť termínov rezervácie, opravovali sme hraciu plochu, ... . V decembri 2006 prišla ešte väčšia rana. Už po prehratých voľbách predal „korytnačku“ vtedajší primátor J. Slota firme z Banskej Bystrice a zaviazal mesto k rôznym plneniam súvisiacim s dlhodobým prenájmom. Aj k takým, ktoré dovtedy mesto ako vlastník nevykonávalo. V lete 2007 už plaváreň spadala pod správu Mestskej krytej plavárne s novým riaditeľom. Konečne nájomníci zažili manažérsky prístup a celkové riadenie ako aj správa organizácie času sa výrazne zlepšila. Počas letných prázdnin toho istého roka sme prišli s kacírskou myšlienkou nahradiť priečnu centrálnu plochu a dve maličké postranné ihriská, tromi plnohodnotnými ihriskami s rozmerom 40 x 20 metrov. Na slovenské pomery nebol konkurenčnejší priestor. Ešte skôr ako sa nám to podarilo zrealizovať, prebehlo niekoľko stretnutí na úrovní mesta, ktoré malo vôľu ale nebolo už majiteľom objektu a vtedajším vlastníkom. Na naše veľké prekvapenie, aj keď myšlienka bola úplne racionálna, sa nám promptne podarilo „vyrokovať“ dohodnuté úpravy. Tie mali výrazný technický problém. Na nové členenie plochy bolo potrebné zasunúť južné mobilné hľadisko ale to nebolo možné. Jeho nájazdová plocha sa po dvoch rokoch od výstavby prepadla a od konca 80 rokov hľadisko nebolo úplne zasunuté. Došlo na stavebné úpravy, ktoré pozostávali z výmeny poškodenej podlahy. Dva týždne práce so zbíjačkami, miešačkami, ... . V septembri 2007 sa podarilo hľadisko zasunúť, zavesiť deliace siete a sen o troch ihriskách bol naplnený. Stálo to množstvo času, síl, energie, výrazný odpor jedného jediného, výrazne menšinového, nájomníka. Po viac ako dvadsiatich rokov existencie mala ŠH tri plnohodnotné ihriská – slovenský unikát. Definitívne sme mali vyriešené zázemie pre stále rastúce florbalové a futsalove súťaže. Nie nadlho. V lete 2008 bola hala zatvorená a odvtedy chátra (http://www.sme.sk/c/3956019/zilina-sportova-hala-na-boriku-je-oddnes-zatvorena.html). A priestorovo sme začínali úplne odznova.

ŠH na ulici V. Javorku (2008 – 2013)

V roku 2008 sme na pôde mesta intenzívne riešili ako ďalej. Bolo to v období keď na jednotlivých odboroch ako aj vo vedení mesta boli ľudia zapálení pre dobré myšlienky a ochotní im akokoľvek pomôcť. Odhodlanie veľké ale financií málo. Prvým variantom (august 2008) bola nafukovacia hala v areáli niektorej zo základných škôl, s využitím zázemia pre šatne a sociálne zariadenia. Investične menej náročné riešenie, ale prevádzkovo zložité a stále nedosahujúce komfort plnohodnotnej stavby. Dôležitým faktorom bol aj čas. Štartovala nová sezóna 2008/2009. Stále početnejšia skupina futsalistov a florbalistov chcela športovať, ale nemala kde. Florbal takmer zanikol a z futsalistov sa stali regionálni kočovníci po športových halách v Predmieri a Strečne. Čierny a ťažký rok. Ale vydržali ste Vy, my aj vedenie mesta. Koncom septembra 2008 dozrelo rozhodnutie pre montovanú halu, oceľový skelet so sendvičovým opláštením. Starosťou mesta bolo financovanie, Žirafa bola zodpovedná za výber pozemku, projektovú a stavebnú prípravu spoločne s mestskou organizáciou Žilina Real. To už bol október roku Pána 2008. Náš temer naivný zápal a nadšenie prekonávalo slovo nemožné, s ktorým sme sa stretávali pri hľadaní projektanta. Termínové požiadavky boli z ríše nemožného (väčšinou vyvolávali ironický úsmev) a na sklonku kalendárneho roka už nikto nemal záujem púšťať sa do nového projektu. Tak sme hľadali vo vlastných radoch a našli sme medzi hokejbalistami – Peťa Mrvečku. Dotlačili sme ho do realizácie, v januári 2009 sme už podávali žiadosť o stavebné a územné konanie. Medzitým, počas zimy 2008/2009, sme rozoberali drevený rošt pod parketami v zatvorenej ŠH na Bôriku. V mínusových teplotách sme tam strávili príjemné Vianoce, ale aj pár týždňov po nich. Za dokonalý drevený rošt s celoplošnou pružnosťou sme nezaplatili ani cent, dar vtedajšieho majiteľa. Obstaranie nového by stálo približne 50 tis.,- €. Drevo z Bôrika je dnes pod hracím povrchom v ŠH na V. Javorku, ale aj v strope nad prístavbou. Naspäť k výstavbe. Do konca mája prebehlo stavebné aj územné konanie, výberové konanie na výstavbu a 1.6.2009 sa začalo (http://javorku.zirafa.sk/index.php?page=stavebny_dennik&id=22). Po relatívne rýchlej a skoro bezproblémovej výstavbe bola hala slávnostne otvorená 9.decembra 2009 (http://zilina.sme.sk/c/5147281/zilina-ma-novu-halu-potrebuje-dalsie-dve.html) . Dnes do haly, ktorú sme nasledujúce štyri roky spravovali, prevádzkovali, udržiavali a financovali, nemáme prístup. Odmena za myšlienku a výstavbu.

Okrem spomenutého sme ešte uskutočnili výstavbu hokejbalového ihriska a zázemia na Závaží, sprevádzkovali hokejbalové ihrisko na Gaštanovej + vybudovali zázemie (3x šatňa, sociálky, ...), obsahovo sme sa podieľali na zámere nedokončeného projektu Športcentrum Karpatská, vybudovali a spravovali sme skatepark pri Vodnom diele, ... . Ani toto všetko nestačilo. Opäť sa totiž boríme s problémom hracích priestorov pre Vás. Ťažisko problému sa ale posunulo z úplnej absencie hracích plôch do sféry totálnej absencie racionality, slušnosti a korektnosti. My trpíme svojvôľou žilinskej samosprávy, ktorá nemá žiadne opodstatnenie a vy trpíte tým, že ste nám zostali verní. Pred viac ako tromi týždňami sme oslovili vedenie mesta so žiadosťou o prenájom voľných hodín v ŠH na ul. V. Javorku. Do dnešného dňa neprišla žiadna relevantná odpoveď. Naopak, vedúca oboru školstva na pondelkovom mestskom zastupiteľstve uviedla, že hala je vyťažená na 100 %. Nenáležite reagovala na viac ako aktuálnu interpeláciu poslanca Róberta Kaššu týkajúcu sa likvidácie žilinského športu. Jej odpoveď nebola pravdivá. (čítajte aj https://www.facebook.com/photo.php?fbid=354039014739852&set=a.197812083695880.62820.123963121080777&type=1) . Podobne „zakliata“ je definitívne aj telocvičňa na Hájiku. Mesto Žilina je ochotné zlikvidovať Žirafu za každú cenu aj v momente, keď už na ňu nemá priamy dosah. Ako bezbranných rukojemníkov používa Vás. Masu športovcov, ľudí, obyvateľov, fanúšikov, daňových poplatníkov. Motivácia k takémuto prízemnému konaniu je pre nás záhadou. Jednoducho Žilina – mesto s tvárou. Mrzí ma toto konštatovanie, ale opäť sme futsalovými a florbalovými bezdomovcami, dokedy?

(foto: metro.cz)

Musíš byť prihlásený aby si mohol doporučiť tento obsah.

Zatiaľ tu nie je žiadna diskusia.