FHŽL Žilina: Mišo Dubovec opäť pri hokejbale, zatiaľ ako rozhodca.

S Michalom „Dubáčikom“ Dubovcom sa poznám asi jednu dekádu. V roku 2004 sme v Žirafe začínali s organizovaním mestskej hokejbalovej žirafa ligy žiakov a juniorov v Žiline. Ako to už býva, mierne excentrická povaha skrývala citlivú dušu a dobré srdce. Dubáčik bol výstredný aj na ihrisku. V neopakovateľnom hernom prejave s veľmi šikovnými rukami. V plejáde zážitkov za dlhé roky je určite na popredných miestach moment z hokejbalového sústredenia slovenskej reprezentácie U20 v Martine, niekedy začiatkom roku 2008. Jej súčasťou boli aj prípravné zápasy s rovesníkmi z Čiech. V prvom dueli, pri víťazstve 5:3 alebo 5:4, strelil Mišo hetrik. A nie hocaký. Pri jednom z gólov si v strede ihriska zobral loptičku (musel si po ňu ísť sám, lebo jeho genialite nikto nechcel rozumieť), zamotal troch hráčov súpera, vo finále aj brankára o pravú tyčku a pohodlne vyvesil. Po stretnutí za mnou prišiel český kormidelník a nechápavo sa opýtal: „Čo je to zač ten Dubovec?“. Veselý chalanisko so svojským humorom :-) .

Čas plynul a život prinášal aj to menej príjemné a neraz. Dubák k hokejbalu neodmysliteľne patrí a tento šport je nedeliteľnou súčasťou jeho života. Práve o ten ho takmer pripravila vážna dopravná nehoda z januára 2013. Jej následky si nesie dodnes. Vzhľadom na ešte nie uspokojivý zdravotný stav sa nemôže vrátiť k svojmu vodičskému povolaniu. Aspoň k hokejbalu sa to čiastočne podarilo, aj keď zatiaľ v pruhovanom drese rozhodcu hokejbalovej žirafa ligy Žilina. V sobotu 12.4.2014 premiérovo „pobehoval“ s píšťalkou a táto radostná udalosť bola dôvodom na rozhovor.

Po takmer dvoch rokoch si sa vrátil k pískaniu?

Voľný čas som doposiaľ trávil cvičením alebo chodením po doktoroch, poobede a cez víkendy v podstate len to cvičenie, tak som sa rozhodol. Keďže som už začal ako tak behať, skúsil som aspoň pískať, keď už nie hrať. Prišiel som do Žirafy, povedal priamo ako si to predstavujem a s chlapcami (karol, polky) sa dá vždy dohodnúť, tak mi na moju prosbu spravili zmluvu a boli radi, že im pomôžem ...

Čo to pre Teba znamená návrat späť - na neodlúčiteľné hokejbalové ihrisko?

Ťažko povedať nejaký konkrétny pocit, samozrejme v prvom rade je to zodpovednosť. Človek nechce niekomu spraviť nechuť, i keď je to takmer nemožné, pretože vždy buď jedna strana alebo obe, budú nespokojné ... . Ale keďže som nezažil aby boli nespokojné oba tímy súčasne, rozhodol som sa, že to teda skúsim. Deväťdesiat percent chalanov poznám osobne a s každým sa dá vyjsť, keď sa chce. Minulý víkend bolo celkom teplo a slnečno, vrátilo ma to do čias, keď som na ihrisku trávil celý deň a hokejbal mi vyplnil medzery vo voľnom čase.

Uvidíme Ťa ešte aj v drese hráča?

Na túto otázku sa mi veľmi ťažko odpovedá, ale skúsim. Sám neviem ako to bude. Na pohľad vyzerám v poriadku, ale porucha má neurologický charakter. Flintu do žita by som ešte nehádzal, ale moja súčasná diagnóza sa nedá riešiť operačne, vyrieši ju až čas. Konkrétnu odpoveď tak neviem ani sám. Ak sa tak stane, tak určite až neskôr, a asi nie na úrovni ako predtým. Samého ma to mrzí, ale človek ma v takejto situácii iný pohľad na svet a neriešim či budem ešte hrať. Bol som sa pozrieť aj na extralige v Martine (Martin – Pruské), okamžite by som vybehol a trošku sa pomotkal, ale neostáva mi nič iné ako čakať :)

Ako sa Ti pískalo, budeš rozhodovať zápasy aj naďalej?

Ako som už spomenul, ak sa nebude moje pískanie niekomu páčiť, rád to prenechám druhým a nemám potrebu sa tlačiť. Avšak nikto mi to zatiaľ pocítiť nedal, takže áno – pokračujem.

Musíš byť prihlásený aby si mohol doporučiť tento obsah.

Zatiaľ tu nie je žiadna diskusia.